Autor: 13. apríla 2021, 13:41

Multitasking nefunguje, no prináša Nobelove ceny. V čom je trik?


Multitasking nefunguje. O tom, prečo a ako veľmi nefunguje, sme písali v predchádzajúcom článku.  Nič však nie je čierno-biele.

Objavil sa totiž aj niekto, kto tvrdí, že sa na to celú dobu pozeráme zo zlého uhlu. Že multitasking môžeme v skutočnosti využiť vo svoj prospech a prebudiť tak v sebe kreatívneho ducha či objaviť inšpiráciu. A na potvrdenie tejto myšlienky si požičal napríklad príbeh Alberta Einsteina.

Ten niekto je ekonóm a novinár Tim Harford, ktorý svetu predstavil slow-motion multitasking.

Nepodceňujte kreativitu

Môžete si teraz povedať, že kreatívny prístup je doménou predovšetkým umeleckých sfér a v mnohých odvetviach pre ňu nie je veľký priestor. To však nemusí byť úplne pravda, čo ukazuje aj príbeh z 19. storočia, kedy sa podarilo popísať štruktúru benzénu.

Sumárny vzorec benzénu bol v tej dobe známy už dlhšie, no ani jeden z mnohých navrhovaných štruktúrnych vzorcov nevystihoval jeho vlastnosti. Až kým v roku 1865 neprišiel nemecký chemik Friedrich Kekulé a predstavil štruktúru, ktorá bola prijatá.

Ako sa mu to podarilo? V jednu noc sa mu sníval sen o tancujúcich a preväzujúcich sa atómoch. To bola Kekulého netradičná iskra inšpirácie, ktorú sa rozhodol rozpracovať a preniesť do inej sféry – zo sna na reálne vedecké ihrisko.

Spomaľte

Vráťme sa k multitaskingu. Už názov napovedá, že slow-motion multitasking nebude primárne o rýchlosti, efektivite ani produktivite. Je o určitom prenastavení mozgu na kreatívnejšie využívanie získaných informácií.

A pritom na to stačí nevnímať multitasking ako snahu riešiť viacero rôznych projektov súčasne. Podľa Harforda by sme mali jednoducho rozložiť svoju pozornosť do rôznych oblastí a venovať sa im podľa toho, na čo máme chuť a náladu.

Dobrým príkladom sú kreatívne bloky, ktoré pri rozsiahlejších projektoch nevyhnutne prídu. Tie môžu byť mimoriadne depresívne, no keď máme rozrobený aj iný zaujímavý projekt, s ktorým pohnúť vieme, tak sa môžeme presunúť práve k nemu.

Okrem prekonania bloku tak zároveň postupne získame schopnosť prenášať poznatky a prístupy z jednej oblasti do druhej. Podobne ako Kekulé s jeho snom a vedeckou praxou.

 

Einsteinove odbiehanie

Podľa Harforda je Albert Einstein príklad slow-motion multitaskera pre to, že v priebehu roku 1905 publikoval hneď štyri významné vedecké práce.

Na génia a jedného z najtalentovanejších fyzikov to možno neznie ako prevratné číslo, no každá z týchto prác bola zameraná na inú tému. Okrem fotoelektrického javu, vďaka ktorému dnes fungujú solárne panely, to bola napríklad aj jeho prevratná špeciálna teória relativity.

Ani on sa pritom nevyhol kreatívnym blokom. S jedným bojoval o 10 rokov neskôr, kedy sa snažil sfinalizovať jeho najslávnejšie dielo – všeobecnú teóriu relativity.

Nevedel sa však pohnúť z miesta a tak sa išiel odreagovať k jednoduchšej téme (stimulovaná emisia žiarenia) a postavil pritom teoretické základy, na ktorých dnes stojí technológia laserových lúčov.

Vedci to odhalili už dávno

Dlhoročný výskum ukázal, že mnoho vedcov malo podobný prístup ako práve Einstein. Aj ďalší výskumníci, vrátane niekoľkých laureátov Nobelovej ceny, totiž predovšetkým v začiatkoch svojej kariéry pokrývali viacero vedeckých oblastí a v rámci svojich prvých 100 prác zmenili tému v priemere 43 krát.

Dá sa predpokladať, že práve získané poznatky z rôznych oblastí ich nakoniec posunuli k prevratným objavom, pretože vďaka tomu objavili nové kontexty a priekopnícke riešenia.

Nielen vedecké mozgy

Tento prístup sa však neobmedzuje iba na vedu. Niekoľko rokov dozadu prebehol experiment, v ktorom výskumníci náhodne vybrali 18 študentov medicíny. Tí následne absolvovali kurz v múzeu umenia, v ktorom sa naučili analyzovať vizuálne umelecké diela.

Po skončení kurzu boli výrazne lepší v diagnostikovaní očných chorôb podľa fotografií ako ich spolužiaci, ktorí kurz neabsolvovali. Vo svojej lekárskej praxi tak dokázali využiť poznatky a prístupy, ktoré sa naučili v múzeu.

Rozšírte si obzory

Slow-motion multitasking je pracovná metóda, ktorá je doslova overená úspešnými vedcami. V princípe je o postupnom prepínaní pozornosti, neustálom rozširovaní si obzorov a prenášaní získaných poznatkov naprieč rôznymi témami a odvetviami.

To môže priniesť svoje ovocie v práci, športe aj na poli voľnočasových aktivít. Ukazuje totiž, že ak vás baví viacero vecí, tak sa nemusíte snažiť zmajstrovať iba jednu, pretože práve ich rôznorodosť vás môže posúvať vpred.

A ako sa vo všetkých tých rôznych projektoch a informáciách nestratiť a nezamotať? Na to máte predsa Beeniu. Skúste si ju zadarmo.

    Nenechaj si nič ujsť a prihlás sa na odber
    []
    1
    Jazyk
    Previous
    Next