Autor: 30. marca 2021, 06:21

Čo nás naučilo 60 rokov výskumu toho, ako multitasking ovplyvňuje mozog


Vedci tvrdia, že multitasking v sebe máme zakódovaný už milióny rokov. Väčšina z nás je aj presvedčená, že je v ňom dobrá.

Na druhú stranu vedci tvrdia aj to, že multitasking je v skutočnosti prinajlepšom neefektívny a majú na to zdrvujúce dôkazy.

Je to však naozaj pravda? Poďme sa ponoriť do starších aj súčasných psychologických výskumov a zistiť to.

Spýtajte sa dvoch vedcov a dostanete dve odpovede

V prvom rade si treba ujasniť, čo vlastne multitasking je.  Dobrá správa je, že sa chystáme odraziť od vedeckých definícií. Zlá správa je, že v tom odborníci nemajú až tak jasno.

Psychológovia, psychiatri a neurovedci sa tejto téme intenzívne venujú predovšetkým posledných 20 rokov.

Iba za tú dobu môžeme pozbierať viac ako 10 relevantných definícií multitaskingu, ktoré si navzájom zľahka odporujú. Vo všeobecnosti by sa to dalo zhrnúť takto:

Multitasking je

  • Vykonávanie dvoch alebo viacerých úloh súčasne
  • Rýchle prepínanie pozornosti z jednej veci na druhú (a späť)
  • Vykonávanie viacerých úloh v rýchlom slede

V odbornej literatúre sa pojem multitasking bežne zlieva s task switchingom alebo dual-taskingom. A ak máte teraz pocit, že to začína byť trochu prekvapivo kontroverzné a chaotické, tak vedzte, že ešte iba začíname.

Multitasking sme prekukli už pred 30 rokmi

Všetko začalo v 60-tych rokoch minulého storočia. IBM predstavilo svoj nový počítač a spolu s ním sa do slovníkov dostalo slovo multitasking.

V tej dobe sa na multitaskingu zamerali aj psychológovia, ktorí si začali klásť otázku, ako riešenie viacerých úloh súčasne vplýva na ľudí. A prvé odpovede boli: nie veľmi dobre. Otázkou však ostávalo to, prečo to tak je.

Výskumy pokračovali a prvý veľký prelom prišiel v roku 1989. Experimentálni psychológovia Gladstones, Regan a Lee vtedy prišli s tvrdením, že máme v hlave hrdlo fľaše, teda zužujúce sa miesto, ktoré našim mozgom znemožňuje spracovať kľúčové aspekty dvoch úloh súčasne.

A na tejto myšlienke staviame dodnes. Psychiater Edward Hallowell to vo svojej knihe posunul na vyšší level a rovno povedal, že multitasking je mýtická aktivita, pri ktorej ľudia veria, že dokážu spraviť dve alebo viac úloh súčasne rovnako efektívne, ako keby robili iba jednu.

Tu by sme to teoreticky mohli uzavrieť. Tá kniha totiž vyšla v roku 2007 a odvtedy ste zrejme stokrát čítali, že multitasking je mýtus. Prečo sa teda o tejto téme stále píše?

Je to mýtus, ale…

Počuli ste niekedy o tom, že telefonovanie za volantom má na ľudí rovnaký efekt, ako keby vypili dva-tri drinky?

Prišiel na to kognitívny psychológ a expert na pozornosť David Strayer, ktorý sa vo svojich výskumoch už ani nezameriaval na vyvrátenie multitaskingu, ale skôr na jeho negatívne dopady. Až kým mu jeden z jeho experimentov poriadne nezamiešal karty.

Ľudí v ňom čakali dve mentálne úlohy: zapamätať si poradie slov, ktoré boli popretkávané jednoduchými matematickými úlohami. A aby to nebolo úplne jednoduché, tak pritom ešte ovládali auto v simulátore (podobnom trenažérom z autoškoly).

Nikto nebol veľmi prekvapený, keď účastníci experimentu jeden po druhom narážali do ostatných áut, okolitých prekážok a nedokázali riešiť matematické príklady. Až kým sa neobjavil jeden, ktorý všetky tri veci dokázal spraviť bezchybne.

Vtedy už Strayer prekvapený bol. Pustil sa do ďalších experimentov a zistil, že naozaj existuje skupina ľudí, ktorá dokáže riešiť niekoľko úloh súčasne bez toho, aby to ovplyvnilo ich výkon. Niektorí ho mali dokonca pri dvoch úlohách vyšší, ako pri jednej. Vtedy vznikol pojem supertasker.

Ak ste sa teraz potešili, že určite patríte medzi nich, tak, bohužiaľ, nemáte príliš veľkú šancu. V skutočnosti ide o približne 2,5% populácie.

Daň z prepínania pozornosti

Ak nepatríte medzi 2,5% supertaskerov, tak jednoducho nedokážete riešiť viacero úloh súčasne. A keď sa o to budete pokúšať, tak budete v skutočnosti iba rýchlo prepínať pozornosť medzi nimi.

Slovo rýchlo je však v tomto prípade dosť relatívne. Rogers a Monsell vo svojej štúdii zistili, že účastníci, ktorí úlohy striedali, boli pomalší, ako tí, ktorí opakovali rovnaké úlohy.

Podobný výsledok sa ukázal aj v inej štúdii, v ktorej výskumníci zistili, že stratený čas pri prepínaní úloh sa postupne zvyšuje spolu s komplexnosťou úloh.

Dôvodom je, že pri každej snahe o multitasking sa v našom mozgu spustí dvojfázový proces, ktorí sa skladá z rozhodnutia prepnúť pozornosť na inú aktivitu a následnej adaptácie na nové pravidlá a kontext.

Týmto spôsobom si prepínaním úloh vytvárame mentálne prekážky, ktoré môžu znížiť produktivitu až o 40%.

Otestujte sa

Pre lepšiu predstavu o dopadoch prepínania pozornosti si jednoduchý test môžete spraviť aj sami na sebe. Stačí na to papier so štyrmi riadkami a pero.

Odstopujte si, koľko času vám zaberie napísať do prvého riadku „Malý test multitaskingu“ a do druhého postupne čísla od 1 do 21.

V druhom kole si napíšete a odstopujete to isté, ale tento krát nebudete písať zľava doprava, ale zhora dole. Čiže po každom písmene v prvom riadku napíšete číslo do druhého riadku.

Ak ste mali pri druhom kole výrazne pomalší čas, tak.. ste úplne normálni. Pri každom prechode z písmen na čísla a naopak sa vám spúšťal proces prepínania pozornosti a adaptácie na nové pravidlá.

Práve rozdiel medzi týmito dvoma časmi nakoniec pekne ilustruje spôsob, akým pri snahe o multitasking strácate čas a efektivitu.

Nenechajte sa oklamať

Presuňme sa teraz ku Cliffordovi Nassovi zo Stanford University. V jednom zo svojich výskumov porovnával skupiny ľudí podľa ich tendencie multitaskovať a viere, že im to pomáha v produktivite.

Výsledky ukázali, že zarytí multitaskeri (tí, ktorí to robili pravidelne a verili, že im to pomáha) dopadli v skutočnosti horšie oproti účastníkom, ktorí zvykli robiť veci po jednom a postupne.

Paradoxne, pravidelní multitaskeri mali väčšie problémy zorganizovať si myšlienky, filtrovať irelevantné informácie a boli pomalší pri prepínaní pozornosti z jednej úlohy na ďalšiu.

Aká gorila?

Nassove výskumy ukazujú, že multitaskeri majú prekvapivý problém s pamäťou aj pozornosťou. Jeden z jeho vtipnejších experimentov si môžete vyskúšať aj na vlastnej koži. Pozrite si nasledujúce video a spočítajte, koľko loptičiek spadne do vysvieteného kruhu.

Ak ste ich napočítali 14, tak dobrá práca, toľko ich aj bolo. Všimli ste si však aj Beeniu, ktorá v pozadí vylihovala na ležadle? Alebo že jedna z loptičiek sa na vás usmievala?

V Nassovom experimente mali ľudia sledovať basketbalistov a počítať, koľko košov sa im poradilo trafiť.

Väčšina ľudí nemala problém s košmi. Vôbec si však nevšimli, že sa medzi basketbalistami prechádzal muž v obleku gorily. Ťažkí multitaskeri si gorilu všimli. Úplne však stratili prehľad o košoch.

Standfordský profesor Nass to s gráciou zosumarizoval tak, že multitaskeri sa pozerajú tam, kam nemajú a majú poriadne lajdácku pamäť.

Ako ohlúpnuť

Je problém s pamäťou a pozornosťou málo? Pozrime sa do Anglicka, konkrétne ku výskumníkom z University of London.

Ich štúdia ukázala, že účastníkom experimentu, ktorí multitaskovali počas kognitívnych úloh, sa znížila úroveň IQ. A to v takej miere, ako keby fajčili marihuanu alebo celú noc nespali.

To zodpovedá poklesu IQ o približne 15 bodov. Pokiaľ nie ste génius, tak to je doslova pokles na úroveň 8 ročného dieťaťa.

Inak povedané, ak sedíte na porade a zároveň píšete mail svojmu šéfovi, tak ho vlastne píše vaše 8 ročné ja.

Majú ženy navrch?

Dlhé roky výskumov nám teda prinášajú jasnú odpoveď – vo všeobecnosti sú ľudia v multitaskingu mizerní. Platí to však pre obe pohlavia rovnako?

Schopnosť robiť viac vecí naraz je často vnímaná ako doména žien, obzvlášť matiek. Tie často dokážu skĺbiť starostlivosť o deti, domácnosť a ešte aj pracovné povinnosti. Majú teda ženy nejakú skrytú biologickú výhodu?

Na túto tému sa rozhodla pozrieť trojica nemeckých vedcov, ktorá vypracovala štúdiu zameranú na porovnanie možností a limitov multitaskingu u mužov a žien.

Účastníkov štúdie čakali experimenty súvisiace s identifikáciou čísel a písmen, pričom niektoré vyžadovali súbežnú prácu na viacerých úlohách a iné zase prepínanie pozornosti medzi nimi.

Výsledky opäť rozprávali jasnou rečou. Podľa nich multitasking výrazne ovplyvňuje rýchlosť aj presnosť spracovania úloh, a to ako u mužov, tak aj u žien. Žiadny rozdiel sa medzi skupinami neprejavil.

Keď sa znovu rozvírili vody

More tém, ktoré sa v rámci multitaskingu dajú skúmať, sa v poslednom období čoraz viac rozširuje. Niektorí vedci sa napríklad začali zamýšľať nad tým, aký dopad na nás má využívanie niekoľkých elektronických zariadení súčasne (napríklad odpovedanie na maily pri pozeraní TV).

Výskumníci z University of Sussex sa na to skúsili pozrieť cez MRI skenovanie mozgu. Výsledné snímky ukázali, že ťažkí mediálni multitaskeri mali menšiu hustotu v oblastiach mozgu zodpovedných za empatiu a kognitívnu a emocionálnu kontrolu.

To zdvíha varovný prst smerom k tomu, že životný štýl prepletený elektronikou by reálne mohol ovplyvňovať štruktúru mozgu.

Na druhej strane je však zase iná štúdia, ktorá naznačuje, že mediálny multitasking môže byť prospešný. Jej výsledky totiž ukázali, že mediálni multitaskeri sú lepší v prepájaní vizuálnych a sluchových vnemov.

To nám ukazuje, ako rozsiahla a komplexná téma vlastne multitasking je, keďže aj po dekáde výskumu sme na poli mediálneho multitaskingu stále iba na začiatku.

Kedy multitasking funguje

Znamená toto všetko, že multitasking je škodlivý mýtus, na ktorý by ste mali hneď zabudnúť? V podstate áno. Ale nie tak celkom. Do veľkej miery totiž záleží na type úloh.

Nie je napríklad problém spárovať fyzickú aktivitu s mentálnou (napríklad cvičiť a počúvať hudbu). Vďaka tomu sa váš mozog primárne sústredí na jednu úlohu a druhá prebieha na pozadí.

Vďaka tomu napríklad šikovný kuchár dokáže počúvať audioknihu pri varení svojho obľúbeného jedla, pokiaľ pozná recept odpredu aj odzadu a už ho predtým varil desiatky krát. Ide totiž na autopilota.

Vďaka tomu si užije kapitolu z knihy a nijako to neovplyvní rýchlosť varenia ani kvalitu jedla.

Kedy multitasking nefunguje

Problém nastáva v momente, keď chcete robiť súčasne dve alebo viacero úloh, ktoré si vyžadujú vašu pozornosť.

Ak ste aj šikovný kuchár, no chystáte sa na úplne nový recept, tak počúvanie audioknihy pri varení vám spôsobí problémy. Budete pomalší, spôsobí vám to stres, uberie energiu, spravíte viac chýb a skôr či neskôr stratíte prehľad o deji knihy.

Čo si z toho môžeme odniesť

Vedieť naozaj zvládať multitasking je superschopnosť, ktorú ovláda mizivé percento populácie. Z nejakého dôvodu sa však napríklad v pracovných inzerátoch stále prezentuje ako zručnosť.

Vďaka modernej vede však viete, že ak vám niekto bude na pohovore tvrdiť, že je efektívny multitasker, tak na 97,5% nehovorí pravdu.

V drvivej väčšine odvetví však multitasking naozaj nepotrebujete a ďaleko efektívnejší budete vtedy, keď sa pokúsite minimalizovať jeho dopady (lebo povedzme si úprimne, všetci raz za čas robíme viac vecí naraz).

Tu prichádza na scénu dobré plánovanie a vizualizácia práce, či metodické barličky ako crunching alebo limity na rozrobenú prácu.

Ak vám to na začiatok znie zbytočne zložito, tak žiadny stres. So všetkým vám môžu pomôcť šikovné nástroje ako napríklad Beenia.

    Nenechaj si nič ujsť a prihlás sa na odber
    []
    1
    Jazyk
    Previous
    Next